Randiť či nerandiť, to je otázka

 V auguste som písala o tom, aká nešťastná je situácia na trhu s nezadanými mužmi po dvadsaťpäťke a určite vás neprekvapí, ak poviem, že osem mesiacov po to nie je o nič lepšie. Dnes o mamičkároch a upratovačoch (svojich) hláv. 

Že sa človek nemusí zoznamovať len cez zoznamky som pochopila v okamihu, keď som si na dovolenke začala písať s chalanom, ktorého som spoznala cez svoj knižný instagram. Párkrát sme si už predtým písali a začali sme si písať viac, páčili sa mi jeho názory, obkecy na rôzne témy aj pokérované ruky. Dohodli sme sa, že sa po dofči stretneme, stretli sme sa, začali sme randiť, robila som mu tapas aj sangríu, dobre bolo, aj sme sa nasmiali, aj toho dosť narozprávali. 

A potom to prišlo, po pár stretnutiach, že si musí upratať v hlave. Podotýkam, že chlapec sa ma po troch rande opýtal, či sme teda spolu, čo som nečakala (a asi ani nikdy nezažila). Dôvod upratania si v hlave nie celkom nejasný, vraj som inteligentná, milá a strašne vtipná, ale skrátka medzi nami nie je chémia. Moja ruská kamoška Kaťa, čo si nekladie servítku pred hubu a jej najobľúbenejšie slovenské slovo je piča (a aj sa ma párkrát opýtala, či by ma tak nemohla volať), povedala, že jediná chémia, ktorá v tom vzťahu chýbala, bola malá modrá tabletka, čo sa začína na v a muži sa hanbia, keď si ju kupujú. Keď mi to Kaťa povedala, skoro som mala chuť jej povedať, že ale kľudne ma volaj piča, keď si ma tak pekne utešila :D

Po skúsenosti s upratovačom som na mužov nachvíľku zanevrela, ale krátko pred svojimi narodeninami, kedy každá "singla" výraznejšie pociťuje, že je bez poriadneho (vlastne bez akéhokoľvek) rozumného smerovania svojho súkromného života, zato v mojom prípade napríklad aj s divoko revúcimi biologickými hodinami, som začala hľadať znova. A tak prišiel ďalší upratovač, ktorého som videla prvýkrát na svoje narodky, pri víne som mu povedala o svojich biologických hodinách a veľmi príjemne ma prekvapilo, keď to on cítil rovnako. To bol taký plusový bodík, bol to veľmi milý chalan, ale ak som niečo pochopila práve uňho, bol to fakt, že ženy si zvyčajne po rozchode potrebujú po všetkých tých vzťahových drámach oddýchnuť, zatiaľčo muži sa hneď vrhnú do nových, ešte neprebádaných vôd, niektorí cápajú prvú ligu, iní len trošku povodia za nos, trochu sa pohrajú s citmi, no a potom všetci upratujú tie svoje workoholické gebule. No a to už ani nehovorím o tom, že som mu upiekla peknučký brownie zdobený banánmi a dodnes mi nevrátil plech! Bol to taký ten shit za dve eurká z ikea, ale odvtedy už crushom nepečiem, už pečiem len svojím deckám do práce, tie plechy nekradnú a tešia sa možno aj dvojnásobne. 

Minule som tak stretla v zborovni kolegyňu a pýtala sa ma, či som si už zvykla na svoj nový účes. Ja som si totiž spálila vlasy peroxidom, trošku som si ich ocvakala sama a potom som sa rozhodla predsa len sa zveriť do skúsenejších rúk. Povedala som jej, že nie, ale že takto aspoň ani nepáchnem na zoznamku. Ja si totiž píšem na zrkadlo afirmácie, ale to nie sú také tie afirmácie, že Milujem život a život miluje mňa!, ale táto konkrétne znela S takýmito krátkymi vlasmi aspoň ani len nepáchneš na zoznamku (aj tak by si mysleli, že si na baby). Kolegyňa sa ma opýtala, že ako sa teda chcem s niekým zoznámiť a ja, že neviem, že si asi proste dávam pauzu. Zhodli sme sa, že dnes na zoznamkách nájdeš mamičkárov a tých, čo si stále upratujú v hlave. Že za posledných päťdesiat rokov rapídne klesol testosterón u mužov (ja som kdesi čítala, že o dve tretiny??, ale môže byť, že som práve pri tom pila červené). Že sa vlastne ani nemáme až tak kde zoznámiť, lebo čím sme staršie, tým menej chodíme v piatky a cez víkendy do klubov. No. 

Debata s kolegyňou mi začala vŕtať v hlave a ja som si po práci zase stiahla zoznamku. Nuda par excellence ma už po dvoch hodinách donútila appku si zase odinštalovať a vrátiť sa k večernému pozeraniu Skrytej vášne, lebo čo je viac sexi ako španielčina, čo vychádza z úst kučeravého chlapa, že jo. Rozmýšľala som, či som sa neunáhlila, ale o pár dní na to som sa vrátila k svojmu singla normálu, k umývaniu balkóna od holubích hovien, stretávaniu sa s kamarátkami, žmurkaniu na bábätká v kočíkoch. Taká pohodička. 

Nedávno som bola na víne s kamoškou a tá mi už trošku ožratá povedala, že je "len pohár od toho, aby si stiahla Badoo." Povzbudila som ju, že za to predsa nič nedá a stiahla som si ho aj ja. V zozname blokovaných u mňa figurovalo zopár tých, s ktorými to nebolo naživo úspešné aj kvantum mamičkárov, ktorých som blokovala už po prvej zmienke o tom, že im mamka pripravuje do práce obedíky či že s ňou žijú. Lebo s jedným mamičkárom som žila, s druhým chodila, s obomi som bola šťastná, ale ako hovorím ja, niektoré slovenské matky nevedia, že ich synovia už nemajú päť rokov, lebo, zlaté moje, pekných synov máte, ale vychovali ste si z nich tupelá a vaša angažovanosť v ich životoch z nich robí 40nikov, čo jedia v práci na desiate lepeňáky od manky a nevedia si sami kúpiť ani trenky. 

V januári sme si s Gabčou pripíjali prvým vínkom v lesnom pajzli a ona pripila "na všetkých tých exotov, s ktorými budeš v tomto roku randiť, moja!!!" a ja som sa zasmiala a aj som si na to pripila, veď čo, ľudia si pripíjajú na bársjaké blbosti a ja si ešte stále robím sociologický výskum do svojej knihy. Pravda je však taká, že už pár mesiacov pozerám po večeroch mexické telenovely, dokumenty a svoj obľúbený brazílsky seriál a čistím ten svoj balkón od nešťastných holubincov svojej jednonohej Palomy. Dokedy sa budem aktívne nudiť, neviem, ale viem, že terapeut, ktorého nemám, by povedal, že je to len obdobie a keď sa nasýtim istého druhu ľudí, svojich a ich vzorcov správania, presedlám na iné. A so zápalom sebe vlastným sa na ne vrhnem!