Nedávno som vstala a už na mňa vyskočilo zo desať hashtagov, všetky hovoria to isté, každý má doma sedieť na riti, ďalšie fotečky a príspevky nielen mileniálov pojednávajú o dôležitosti rúška a jeho správneho slovenského skloňovania- je neodpustiteľné pripúšťať do slovenčiny bohemizmy (ale hrúbku spraviť môžete, to je iný prípad). Nebudem hovoriť o tom, ako ma to už celé serie, lebo som o tom hovoriť nechcela, poznamenám už iba, že človek občas nevie, či by pomohla kombinácia konskej dávky xanaxu a boxovací mech zavesený tak, aby naň dočiahol ohľadom celej tej zúfalej situácie, o ktorej snáď raz budeme vykladať vnúčatám. Viete, čo je podľa mňa ale horšie ako vírusy, chrípky, pohlavné choroby a iné? To, aké sme ohrozené celoživotne, nielen pár mesiacov kýchaním, smrkaním a podávaním si rúk. Pár mesiacov dozadu, konkrétne v novembri, sa stala ohavná vražda mladej učiteľky. Štyri mesiace potom sa akoby zľahla zem po celom prípade, občas ho pripomenie už len bulvárny denník, keď má sl
raz ročne (doslova) si tu vylievam srdiečko. vitajte!