María mía blog

Algoritmy v poslednej dobe nestačia rátať, koľko príspevkov s hashtagom #sebalaska či #selflove  vychádza, nehovoriac o tonách popísaného papiera, čo končí v zbere po každom vydaní ženského časopisu. A ja sa pýtam - fakt? Fakt sa všetky máme rady, prijímame svoje faldy, odstávajúce uši, svoje zlozvyky, mizérie a blbé nálady? No, akože fakt nie, ukážte mi vyrovnanú ženu, čo je so sebou spokojná, usmieva sa na celý svet, číta knihy o sebarozvoji alebo o rozvoji svojho dieťaťa, ak nejaké má a ja jej kúpim zmrzlinu (aby mohla so sebou zas byť trochu nespokojná, hh).  Viac ako články o dokonalých ženách, čo sa dokonale sebaprijali, ma zaujíma to, čo je za tým, to smutné, trápne a nedokonalé, čo môže znamenať čokoľvek iné než sebaprijatie. Minule som počula, že ktorási zvýšila konzumáciu mandlí, lebo vraj zväčšujú prsia. No fakt. K tomu príbeh mojej matky zo socíku: "Prídem ti ja do triedy, my všetky v puberte a Kveta mi šepká: 'Pozeraj na Vieru, jaké má prsia. Som počula, ž

Nedávno som vstala a už na mňa vyskočilo zo desať hashtagov, všetky hovoria to isté, každý má doma sedieť na riti, ďalšie fotečky a príspevky nielen mileniálov pojednávajú o dôležitosti rúška a jeho správneho slovenského skloňovania- je neodpustiteľné pripúšťať do slovenčiny bohemizmy (ale hrúbku spraviť môžete, to je iný prípad). Nebudem hovoriť o tom, ako ma to už celé serie, lebo som o tom hovoriť nechcela, poznamenám už iba, že človek občas nevie, či by pomohla kombinácia konskej dávky xanaxu a boxovací mech zavesený tak, aby naň dočiahol ohľadom celej tej zúfalej situácie, o ktorej snáď raz budeme vykladať vnúčatám. Viete, čo je podľa mňa ale horšie ako vírusy, chrípky, pohlavné choroby a iné? To, aké sme ohrozené celoživotne, nielen pár mesiacov kýchaním, smrkaním a podávaním si rúk. Pár mesiacov dozadu, konkrétne v novembri, sa stala ohavná vražda mladej učiteľky. Štyri mesiace potom sa akoby zľahla zem po celom prípade, občas ho pripomenie už len bulvárny denník, keď má sl