Algoritmy v poslednej dobe nestačia rátať, koľko príspevkov s hashtagom #sebalaska či #selflove vychádza, nehovoriac o tonách popísaného papiera, čo končí v zbere po každom vydaní ženského časopisu. A ja sa pýtam - fakt? Fakt sa všetky máme rady, prijímame svoje faldy, odstávajúce uši, svoje zlozvyky, mizérie a blbé nálady? No, akože fakt nie, ukážte mi vyrovnanú ženu, čo je so sebou spokojná, usmieva sa na celý svet, číta knihy o sebarozvoji alebo o rozvoji svojho dieťaťa, ak nejaké má a ja jej kúpim zmrzlinu (aby mohla so sebou zas byť trochu nespokojná, hh). Viac ako články o dokonalých ženách, čo sa dokonale sebaprijali, ma zaujíma to, čo je za tým, to smutné, trápne a nedokonalé, čo môže znamenať čokoľvek iné než sebaprijatie. Minule som počula, že ktorási zvýšila konzumáciu mandlí, lebo vraj zväčšujú prsia. No fakt. K tomu príbeh mojej matky zo socíku: "Prídem ti ja do triedy, my všetky v puberte a Kveta mi šepká: 'Pozeraj na Vieru, jaké má prsia. Som počula, ž
raz ročne (doslova) si tu vylievam srdiečko. vitajte!