Keď som bola malá, medzi jednu z obľúbených tajných záľub mňa a mojich štyroch súrodencov patrilo sledovanie telenoviel. Najstaršie sestry sa ako kráľovné usadili na gauči s diaľkovačom v ruke a my s bratom a mladšou sestrou sme striehli pri dverách, či náhodou nejde mama. Ak išla, dali sme kráľovnám znamenie a ony prepli. Mama akosi nedokázala pochopiť, ako môžu mať jej inteligentné a ironické deťúšiky slabosť pre Juana, Diega a Rosalindu a ich tandemové vzťahy a skryté vášne. Zlom nastal vtedy, keď Lucia nastúpila na gymnázium a na pozeranie telenoviel mala legitímnu výhovorku: púšťala si ich v pôvodnom znení a tým sa učila jazyk. Matka ako jazykárka jej zodpovedný prístup aj napriek primitívnemu deju kvitovala a my sme mali po chlebe. Týmto som chcela povedať, prečo pozerám Zámenu manželiek. Sama sebe to odôvodňujem ako skvelú didaktickú pomôcku a nielen ako prostoduchú prokrastináciu. Nie, nebude zo mňa psychologička ani sociálna pracovníčka, ohľadom zamerania by som mala skôr p
raz ročne (doslova) si tu vylievam srdiečko. vitajte!