Byť ženou, sebaláska a iné drísty

Algoritmy v poslednej dobe nestačia rátať, koľko príspevkov s hashtagom #sebalaska či #selflove  vychádza, nehovoriac o tonách popísaného papiera, čo končí v zbere po každom vydaní ženského časopisu. A ja sa pýtam - fakt? Fakt sa všetky máme rady, prijímame svoje faldy, odstávajúce uši, svoje zlozvyky, mizérie a blbé nálady?

No, akože fakt nie, ukážte mi vyrovnanú ženu, čo je so sebou spokojná, usmieva sa na celý svet, číta knihy o sebarozvoji alebo o rozvoji svojho dieťaťa, ak nejaké má a ja jej kúpim zmrzlinu (aby mohla so sebou zas byť trochu nespokojná, hh). 

Viac ako články o dokonalých ženách, čo sa dokonale sebaprijali, ma zaujíma to, čo je za tým, to smutné, trápne a nedokonalé, čo môže znamenať čokoľvek iné než sebaprijatie. Minule som počula, že ktorási zvýšila konzumáciu mandlí, lebo vraj zväčšujú prsia. No fakt. K tomu príbeh mojej matky zo socíku: "Prídem ti ja do triedy, my všetky v puberte a Kveta mi šepká: 'Pozeraj na Vieru, jaké má prsia. Som počula, že si treba natierať prsia cibuľou, ak chceš, aby ti také narástli. No ona si ich isto natiera, kukaj.'" Kto vie, možno si Kveta šetrila ťažko vydreté bony a vymieňala ich za cibule na trhu.

Spomínam si na deň svojej stužkovej, keď som revala pol dňa, lebo som bola malá a tlstá a ešte k tomu som aj mala devätnásť rokov, čo sa vlastne ani nezmenilo okrem toho krásneho veku a zmeškala som kaderníčku a kozmetičku v jednom a polhodinu pred stužkovou som si uvedomila, že tam vlastne chcem ísť, tak som si nakreslila dve picassovské linky na oči, trošku si prehrabla vlasy a namaľovala ústa a vyrazila sa baviť, síce malá a tlstá, ale pre zmenu nie v pyžame, ale v šatách. 

Tiež si spomínam na to, ako som si raz skúšala v sekáči krásny trenčkot, fakt pekný, taký, ako nosia všetci tí sexi vyšetrovatelia v kriminálkach v telke, ale ženský, lebo aj akoby so sukničkou, ale ledva som ho zapla na prsiach a mama sa ma cez kabínku opýtala: "No ako? Sedí ti?" a ja, cez zuby, nasratá: "DO POPUKU!!!" Mama sa smiala, lebo vie, lebo má päť dcér a pani sekáčnička nás obe presviedčala, že mi super sedí, že to, že neviem dýchať, je len jeden zo zanedbateľných sprievodných javov.

Ja vám neviem, ja mám štyri sestry, ale ani jedna nie je stopercentne so sebou spokojná, tu falda, tam falda, tu mastný ksicht, tam mastný ksicht, ale spokojnosť nikde a kamarátky detto, či tučné, či chudé, či príťažlivejšie alebo menej príťažlivé, ani jedna nedošla do tej bájnej krajiny sebalásky, ale stále ma baví počúvať tie hlúposti o last minute diéte zo senného lista, ktorá je všeličo, ale hlavne napínavá, o tom, ako si svojpomocne zväčšujeme prsia, zmenšujeme žalúdky, kreslíme jemne na pery, aby boli červenšie... lebo všetko sa zdá byť lepšie, ako naša prirodzená krása, ako naše faldy a instagramové sebaprijatie.