Nikdy som si nemyslela, že o mne niekto niekedy povie, že som cool, moja neter Laura mi minule povedala, že jeden môj prvák, ktorého pozná zo skautingu, povedal, že som cool a mám buzz cut, panebože, človek si oholí hlavu a hneď má nejaký smiešny buzz cut, už ani nerátam, koľkokrát som to slovo za posledný rok svojho života počula, na učení je zvláštne to, že vás ľudia vidia, nikdy som si nemyslela, že raz budem pracovať doma za počítačom alebo v kancli, vedela som, že budem mať extrovertnú robotu, ale nie že na mňa budú deti pozerať, a že niektoré čumia dosť, akože od hlavy po päty, až kým im nepoviem, že s tým majú prestať, lebo sa cítim, akoby mali röntgenové oči som si tiež nemyslela
Pravda je taká, že ma to prekvapilo, ten chlapec mi donedávna strašne pil krv, ale raz mi povedal "pančelka, ja by som vás strašne chcel spoznať ako človeka, ale španielčina ma nebaví", a čo mu na to povieš, nepozveš decko na zmrzlinu, aby ste sa spoznali, vyučovací proces je o inom, trochu tie deti spoznáš a trochu ony teba, aj možno povedia, že si cool, alebo že máš ten otravný buzz cut, čo ti stojí na všetky strany jak trvalá tvojej babky a čo každé ráno češeš, akoby to malo nejaký zmysel, lebo si žije svojím vlastným životom
Občas, keď decká píšu test alebo nejaký iný hodnotený výstup, pozerám tak na ne, na to, ako sa ksichtia, jeden okusuje pero, ďalší čumí do blba, niekto sa usmieva, iný hypnotizuje hodiny, aby išli rýchlejšie, Andrej potajomky šrotuje desiatu od manky, bože, ten má desiate, v boxíku chlebík, na boku ovocíčko a aj dačo fajne, aka niečo s obsahom rafinovaného cukru, ten chlapec má sedem žalúdkov ako krava, furt niečo tlačí do hlavy a aj tak je štíhly, život nie je fér, to sa najviac ukazuje na metabolizme iných ľudí, hlavne sedemnásťročných chlapcov a vráske hnevu na čele, prečo ju mám takú veľkú, keď sa takmer stále smejem a od dvadsiatky používam krémy proti vráskam (ale aspoň nemám akné, cena útechy?)
Sú také skupiny, čo majú šaškov, u nás na strednej to bol spolužiak z dediny, čo stále gadžoval po šarišsky, ale nikomu to nevadilo, rozmýšľala som, či ho učitelia nepovažujú za hlúpeho, ale oni ho mali radi a my tiež, furt ich zakecával, tu mám študenta, čo stále rozpráva o tom, aký má pekný zadok, majú tie deti vyoperovanú hanbu?, môj pekný zadok tu a môj pekný zadok tam, akurát, že on nehovorí zadok, on hovorí riť, ja si ale myslím, že riť je príliš pejoratívne slovo, riť poviem, keď mám nervy, že je veľká, moja mama mi raz povedala, že aj veľká riť vie potešiť, ja som ale chcela počuť, že v tých nohaviciach nemám veľkú riť, moje predstavy verzus realita, matky, osobitná kategória bezplatných motivačných koučiek
Dostala som nový kurz na jazykovke, chodí tam starší manželský pár, majú tak k päťdesiatke, dopĺňajú si navzájom vety a aj si navzájom opravujú gramatické chyby, ona je učiteľka a on by bol očividne dobrý učiteľ tiež, vraj sa navzájom ťahajú a motivujú, potrebujú ma vôbec?
Komentáre
Zverejnenie komentára