Preskočiť na hlavný obsah

Žena, zn.: Ohrozená

Nedávno som vstala a už na mňa vyskočilo zo desať hashtagov, všetky hovoria to isté, každý má doma sedieť na riti, ďalšie fotečky a príspevky nielen mileniálov pojednávajú o dôležitosti rúška a jeho správneho slovenského skloňovania- je neodpustiteľné pripúšťať do slovenčiny bohemizmy (ale hrúbku spraviť môžete, to je iný prípad). Nebudem hovoriť o tom, ako ma to už celé
serie, lebo som o tom hovoriť nechcela, poznamenám už iba, že človek občas nevie, či by pomohla kombinácia konskej dávky xanaxu a boxovací mech zavesený tak, aby naň dočiahol ohľadom celej tej zúfalej situácie, o ktorej snáď raz budeme vykladať vnúčatám.

Viete, čo je podľa mňa ale horšie ako vírusy, chrípky, pohlavné choroby a iné? To, aké sme ohrozené celoživotne, nielen pár mesiacov kýchaním, smrkaním a podávaním si rúk.

Pár mesiacov dozadu, konkrétne v novembri, sa stala ohavná vražda mladej učiteľky. Štyri mesiace potom sa akoby zľahla zem po celom prípade, občas ho pripomenie už len bulvárny denník, keď má slabé čísla. Pri rýchlosti našich policajných orgánov sa zdá, že prípad sa (ak vôbec) vyrieši najskôr možno o dva roky, ako to bolo aj v prípade vraždy novinára a jeho snúbenice.

Pár dní po zverejnení prípadu mi z viacerých strán prišiel hoax, o ktorom sme vtedy nevedeli, že to je hoax -, ktorý nás upozorňoval na psychopata, čo sa pohybuje po hlavnom meste a podobným spôsobom ubližuje ženám. Pamätám si na tú bezmocnosť, na zúfalé "hladkanie" slzáka vo vrecku, keď som chodievala nielen večernými ulicami sama, na hrôzu, keď som si predstavila, že také veci sa nedejú len v Texaskom masakri motorovou pílou.. Kolektívnu paniku sme si predávali ďalej, až kým sme nezistili, že to bol výmysel a nezačali sa jedovať, ktorá hyena také niečo vymyslí a úmyselne zaseje strach nielen v ženách, ale aj v ich partneroch, otcoch, kamarátoch..

Od malička nás upozorňujú, aby sme nebrali cukríky od cudzích ujov a tiet, aby sme po tme nebehali po sídlisku, nenastupovali s cudzími do auta.. Skrátka, aby sme sa vyhýbali grimmovským vlkom, čo vari odnepamäti na nás striehnu a občas aj zaútočia, niekedy slovne, inokedy, bohužiaľ, aj fyzicky. Vyhýbame sa sexistickým narážkam v krčmách, vlakoch či autobusoch a v drvivej väčšine prípadov sme na ne samy, pretože sa nás nikto nezastane a nezmierni naše utrpenie.

Fotíme sa s rúškami na spotených papuliach, píšeme, ako ostávame doma, ale neregistrujeme pravidelné bitky od susedov pod nami. Úzkostlivo dezinfikujeme kľučky a nadávame na ľudí, čo behajú na hrádzi. A akosi sme zabudli na to, že vírus pominie. Že onedlho sa nás naše potomstvo bude pýtať, či je to nejaké vtipné slovíčko v esperante. Ale útoky na ženy, ohrozený a ničím a nikým nechránený druh, tie tu ostanú navždy.


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Cool

 Nikdy som si nemyslela, že o mne niekto niekedy povie, že som cool, moja neter Laura mi minule povedala, že jeden môj prvák, ktorého pozná zo skautingu, povedal, že som cool a mám buzz cut, panebože, človek si oholí hlavu a hneď má nejaký smiešny buzz cut, už ani nerátam, koľkokrát som to slovo za posledný rok svojho života počula, na učení je zvláštne to, že vás ľudia vidia, nikdy som si nemyslela, že raz budem pracovať doma za počítačom alebo v kancli, vedela som, že budem mať extrovertnú robotu, ale nie že na mňa budú deti pozerať, a že niektoré čumia dosť, akože od hlavy po päty, až kým im nepoviem, že s tým majú prestať, lebo sa cítim, akoby mali röntgenové oči som si tiež nemyslela Pravda je taká, že ma to prekvapilo, ten chlapec mi donedávna strašne pil krv, ale raz mi povedal "pančelka, ja by som vás strašne chcel spoznať ako človeka, ale španielčina ma nebaví", a čo mu na to povieš, nepozveš decko na zmrzlinu, aby ste sa spoznali, vyučovací proces je o inom, trochu ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Randiť či nerandiť, to je otázka

 V auguste som písala o tom, aká nešťastná je situácia na trhu s nezadanými mužmi po dvadsaťpäťke a určite vás neprekvapí, ak poviem, že osem mesiacov po to nie je o nič lepšie. Dnes o mamičkároch  a upratovačoch (svojich) hláv.   Že sa človek nemusí zoznamovať len cez zoznamky som pochopila v okamihu, keď som si na dovolenke začala písať s chalanom, ktorého som spoznala cez svoj knižný instagram. Párkrát sme si už predtým písali a začali sme si písať viac, páčili sa mi jeho názory, obkecy na rôzne témy aj pokérované ruky. Dohodli sme sa, že sa po dofči stretneme, stretli sme sa, začali sme randiť, robila som mu tapas aj sangríu, dobre bolo, aj sme sa nasmiali, aj toho dosť narozprávali.  A potom to prišlo, po pár stretnutiach, že si musí upratať v hlave. Podotýkam, že chlapec sa ma po troch rande opýtal, či sme teda spolu, čo som nečakala (a asi ani nikdy nezažila). Dôvod upratania si v hlave nie celkom nejasný, vraj som inteligentná, milá a strašne vtipná, ale skrá...
4 komentáre
Čítať ďalej

Quo vadis, začínajúca učiteľka?

 V septembri som začala učiť na gymnáziu. Na rozbeh som dostala dve skupiny - pokročilých prvákov a začiatočníkov druhákov. Prvé hodiny boli zvláštne, veľmi zvláštne; puberťáci vo veku 14 až 16 rokov na mňa zvláštne zazerali (až som si niekedy pripadala, že som im zjedla na večeru psa alebo čo) a boli dosť skeptickí ako voči mne, tak aj voči predmetu - vôbec nevyzerali nadšene z toho, že sa idú učiť taký krásny jazyk, ako je španielčina.  Hneď na začiatku som spravila osudovú chybu - prvákom som povedala, koľko bodov mali z rozradzovacích testov, ktoré robili na prijímačkách. Moja neistota rástla a ich tiež, pridali sa aj komentáre o tom, že na online sa toho toľko nenaučili, že si neveria a podobne. Snažila som sa ich povzbudzovať, že to také hrozné nebude, že toho určite veľa vedia a že to bude fajn, ale myslím, že občas tomu sami neverili.  A tak sme začali bojovať - niekedy s veternými mlynmi, inokedy v príjemných poveternostných podmienkach. S druhákmi, ktorí značne ...
6 komentárov
Čítať ďalej