Preskočiť na hlavný obsah

Bájkarky do každej rodiny!

Keď som bola v deviatke, do mojej triedy prestúpila jedna baba, ktorú som registrovala z bývalej školy. Začala som sa s ňou baviť viac a zistila som, že je fajn. Zhruba v rovnakom čase, ako sme si navzájom začali otvárať svoje skrúšené pubertálne srdénka a vylievať city, som vari prvýkrát zaregistrovala prítomnosť novej sociálnej skupiny vo svojom živote: bájkarok. 

Bájkarka je žena, ktorá vymýšľa a píše bájky. Klasik by povedal, že je to Ezop v sukni. Bájkarka v mojom ponímaní je však žena, ktorá bájky síce vymýšľa, ale nezapisuje ich; ako stará škola sa striktne drží ústneho tradovania so sotva badateľnými pauzami na nádych, prehltnutie sliny či potiahnutie si z cigarety.

Vráťme sa však k môjmu prvému kontaktu so ženou týchto kvalít. Táto moja kamoška- nazvime ju Magda-, vo mne už od začiatku zanechávala celú škálu pocitov. Od pozitívnych cez negatívne a naspäť.  Zatiaľ čo ja som si prechádzala pubertou, hľadaním samej seba, bojom s nadbytočnými kilami, sebaprijatím, hľadaním správneho jing-jangu na poli slovných prestreliek s učiteľmi a inými pre pätnásťročné dievča smrteľne dôležitými vecami, ona viedla taký ten život, aký vedú Olsenky v deväťdesiatkových filmoch, ktoré stále chodia v sobotu ráno.  Taký ten život, že sa už zobudia s leskom na perách, prehrabnú vlasy a sú celý deň oslňujúce, strašne milené a pripravené čeliť všetkým imaginárnym problémom, ktoré ich v ten deň postretnú. Takže ona to mala nejako takto. Vždy chodila von s tými najkrajšími chlapcami, ktorí sa o ňu išli potrhať. Mala bohaté skúsenosti so všetkými voľnopredajnými návykovými látkami a pomaly sa chystala aj na tie menej voľnopredajné. Čo týždeň, to nová známosť. Čo mesiac, to zlomené srdce, ale aby sme si to ujasnili hneď na začiatku, bájkarky kopačky nedostávajú, tie ich len dávajú- pochopiteľne kvôli neprekonateľným rozdielom. Ale poplakať si môžu. Raz darmo, človek sa za týždeň zadrie pod kožu.

Táto moja Magda ma teda občas srala viac a občas menej, občas mi bolo ľúto, že nemám taký oslňujúci život ako ona a že vrcholom mojich milostných avantúr je rozplývanie sa nad Diegom, keď mu to práve neklapalo s Palomou. Mať takú svoju Magdu v tomto citlivom období dospievania by teda určite malo byť zakázané všetkými inštitúciami podporujúcimi zdravé psychické napredovanie pubertálneho jedinca. Ako však čas plynul, s pár kilami som stratila aj veľa, veľa naivity, ktorú som v sebe roky živila. Konečne mi doplo, že nemusím veriť všetkému, čo mi ľudia povedia. Lepšie neskoro, ako nikdy, že. Takže som bájkarky prekukla, ale to vôbec neznamená, že som sa s nimi prestala družiť. Ja mám rada svoje vzťahy pestré a stretávam sa s rôznymi ľuďmi, s ktorými máme úplne odlišný pohľad na svet a práve preto si tak skvelo rozumieme, lebo sa vieme aj pohádať, aj si uznať pravdu, aj si ju neuznať. A iné. Bájkarky však sú a navždy aj budú pre mňa akousi chránenou skupinou. V Indii by boli určite nedotknuteľné, ak by sa v Indii riešili medzi pobožnými ľuďmi také kraviny, ako sa riešia u nás.

Mám štyri sestry a hoci sme vo vekovom rozmedzí od -násť po -(tri)dsať, každá z nás má vo svojom okolí minimálne štyri bájkarky. Sranda, nie? Tieto algoritmy! Medzi naše obľúbené témy pri kávičke patria aj nové drby o našich svetaznalých kamarátkach. S hrdosťou vyťahujeme stále väčšie a väčšie kalibre. Predbiehame sa v tom, ktorá dá najmenej uveriteľný príbeh hoden filmového spracovania na štýl Inge L. So zatajeným dychom počúvame, ktorej sa čo stalo, ktorá s kým, kedy a ako, smejeme sa nad štýlom podania a ironicky konštatujeme, že najväčšou potupou, aká sa jednej malej, milej bájkarôčke môže stať, je, keď ostatní prídu na to, že jej príbehy boli z 99% vymyslené. Keď napríklad idete spolu po ulici a stretnete tú jej skvelú kamošku, ktorá sa pozná s prezidentom, chodieva do VIP sektora na mikulášsky večierok modrého z neba a iné lahôdky a, samozejme, dostala na pár skvelých akcií už aj ju a tá jej ledva odzdraví, pretože si nevie spomenúť, či ju stretáva v potravinách alebo či bývajú v rovnakom činžiaku. S najväčšou pravdepodobnosťou spolu ale chodili pred dvadsiatimi rokmi do škôlky a majú sa na facebooku.

Ako som už spomínala, bájkarky sú charakteristické hlavne neodolateľnosťou na poli zvanom muž verzus žena, ejkejej kto z koho, kto v kom. Rozchodové pravidlo už poznáme; ďalšou zo závideniahodných vecí je určite aj ich schopnosť ekonomického zmýšľania. Bájkarka v piatok večer cvakne tridsaťcentový lístok cestou do mesta (naspäť už má, samozrejme, od nejakého gigola zaplatený taxík, čo si budeme-,) a to je celá jej útrata. Bájkarka si láskavo podľa svojich prísnych kritérií vyberá z privilegovaných machov toho, kto je najpovolanejší zaplatiť jej drinky či po piatich promile aj kebab do ruky (alebo minerálku, ak nechce vyzerať ako nenažraná sviňa). Ak sa vám aj niekedy stalo, že vás v treťotriednom pajzli pozval na jemnú vodku s džúsom rómsky kandidát na primátora vo veku 50+, tak to, prosím, nespomínajte, pretože sama viete, že takto sa nesmiete ponižovať. Povedala vám to už predsa aspoň tisíckrát!

Čo sa týka mužov, tak tí sa jej, samozrejme, ozývajú v takej miere, že nestíha, normálne nestíha odpisovať! Messengerová schránka sa zapĺňa takou rýchlosťou, že sa až Zuckerberg klopká po čele, ako najnovšia aktualizácia zvláda ten neskutočný nápor a bájkarka seriózne rozmýšľa, že si nájde niekoho, kto bude odpisovať za ňu! Tie skrivené prsty by ste naozaj nechceli vidieť! Správy má, samozrejme, vždy od tých najkrajších, najbohatších, s iskričkou v očiach, pekným psom, tehličkami na bruchu, vkusným tetovaním a premotivovanými storkami na instagrame. Lebo ona so škaredými nechodí a nemieni si s nimi ani písať.

Ak ide o výzor bájkarky, tak by ste, samozrejme, mali vedieť, že je najkrajšia na svete, druhá v okrese. Chudá, tučná, s tvárou poďobanou od akné, škúliaca, s riedkymi či hustými vlasmi, fakt kočka alebo paródia na ženu..to je jedno. Lebo na fotkách je väčšinou prekrásna, vyretušovaná od vrchu po spodok a občas aj s dobre padnúcou  push upkou. A ten jej sexepíl v kombinácii so sebavedomím! Byť na ženy, neviem, či by som odolala.

Talent. Talent je niečo, čo sprevádza každú z týchto expertiek. Jedna lekcia jógy? Slečna, ale vy to máte v sebe! Ten váš lotosový kvet! Nabudúce vediete hodinu vy! Maturita? Povie vetu a má jednotku istú, my vidíme, že vy viete a vy ste už dávno kdesi inde, ako všetci ostatní. Jazykové znalosti? Plynulé! Pridať pár hodín tlmočenia a môže ísť do OSN. Len jej, prosím, nepripomínajte, ako naposledy tomu zúfalému Američanovi vysvetľovala obsluhu označovača v autobuse. Nemala svoj deň.  

Bájkarka má správny recept na život. Je silne inšpirovaný výrokmi Rytmusa, Kaliho a iných zvučne znejúcich mien slovenského rapu. Kozmopolitnejšia rada zabŕdne aj do vôd českých. Rada čerpá aj z Osha, ale jeho knihy kvôli neustálemu pressu nečíta- stačí jej pozdieľať obrázky, na ktorých sú už hotové citátiky-, jej obľúbené cudzie slovo je karma, lebo verí, že všetko zlé sa každému vráti a všetko dobré určite tiež. Motivuje sa spojeniami ako stay strong, never regret, čo ťa nezabije, to ťa posilní a podobne. Väčšinou má už za dvadsať rokov odžité viac ako jej staré mamy dokopy a značne ju to posilnilo. Preto je tou správnou osobou, od ktorej by ste si mali nechať poradiť. Ponúka jednoduché riešenia na zložité problémy: problémy vo vzťahu? Ukonči to. Problémy doma? Odsťahuj sa. Nechce ti kúpiť kabelku? To už je čo za hovädo?!

Sebavedomie. Mohla by ho rozdávať. Má taký ten talent, že svojou prítomnosťou zaplní celú miestnosť v tej chvíli, kedy si ešte len zmyslí, že do nej vstúpi, avšak len pri ľuďoch, ktorí si to nechajú. Čiže pri ženách s nízkym sebavedomím napríklad. S komplexmi, veľkými zadkami, s komplexmi ohľadom veľkých zadkov a s inými problémami. A tieto ženy, bohužiaľ, majú z nich pocit, že sa im smejú do ksichtu, keď sa im nedarí a zvrtnú niečo, čo sa im podarí, v sekunde na totálny nepodarok. A, čuduj sa svete, naozaj to tak väčšinou býva. Bájkarka, samozrejme, nijaké sebavedomie (a už vôbec nie zdravé) nemá a všetko iba fejkuje. Celú tú radosť zo života, celé to svoje dolce far niente, všetkých tých svojich chlapov, všetky tie svoje kamošky, všetky tie svoje ohromné zážitky, vlastne skoro všetko. Ak povie, že si ráno umyla zuby, tak to jej veriť môžete. Lebo si ich s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj umyla, aj keď po svete chodí veľa humusáčok.

Ohľadom bájkarok sa natíska len jedna jediná zásadná otázka: je väčšou pizdou bájkarka, alebo tá, ktorá sa z nej nekontrolovateľne smeje? Ja neviem, ale stále sa smejem. A chodím s nimi na kávu. Pretože vedia aj obyčajnú banánovú šupu padajúcu zo stola premeniť na kvetnatý magický realizmus.





Komentáre

  1. To je pěkná charakteristika. :) :D Pobavila jsi mě.
    A myslím, že je má kolem sebe každý.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Randiť či nerandiť, to je otázka

 V auguste som písala o tom, aká nešťastná je situácia na trhu s nezadanými mužmi po dvadsaťpäťke a určite vás neprekvapí, ak poviem, že osem mesiacov po to nie je o nič lepšie. Dnes o mamičkároch  a upratovačoch (svojich) hláv.   Že sa človek nemusí zoznamovať len cez zoznamky som pochopila v okamihu, keď som si na dovolenke začala písať s chalanom, ktorého som spoznala cez svoj knižný instagram. Párkrát sme si už predtým písali a začali sme si písať viac, páčili sa mi jeho názory, obkecy na rôzne témy aj pokérované ruky. Dohodli sme sa, že sa po dofči stretneme, stretli sme sa, začali sme randiť, robila som mu tapas aj sangríu, dobre bolo, aj sme sa nasmiali, aj toho dosť narozprávali.  A potom to prišlo, po pár stretnutiach, že si musí upratať v hlave. Podotýkam, že chlapec sa ma po troch rande opýtal, či sme teda spolu, čo som nečakala (a asi ani nikdy nezažila). Dôvod upratania si v hlave nie celkom nejasný, vraj som inteligentná, milá a strašne vtipná, ale skrá...

Quo vadis, začínajúca učiteľka?

 V septembri som začala učiť na gymnáziu. Na rozbeh som dostala dve skupiny - pokročilých prvákov a začiatočníkov druhákov. Prvé hodiny boli zvláštne, veľmi zvláštne; puberťáci vo veku 14 až 16 rokov na mňa zvláštne zazerali (až som si niekedy pripadala, že som im zjedla na večeru psa alebo čo) a boli dosť skeptickí ako voči mne, tak aj voči predmetu - vôbec nevyzerali nadšene z toho, že sa idú učiť taký krásny jazyk, ako je španielčina.  Hneď na začiatku som spravila osudovú chybu - prvákom som povedala, koľko bodov mali z rozradzovacích testov, ktoré robili na prijímačkách. Moja neistota rástla a ich tiež, pridali sa aj komentáre o tom, že na online sa toho toľko nenaučili, že si neveria a podobne. Snažila som sa ich povzbudzovať, že to také hrozné nebude, že toho určite veľa vedia a že to bude fajn, ale myslím, že občas tomu sami neverili.  A tak sme začali bojovať - niekedy s veternými mlynmi, inokedy v príjemných poveternostných podmienkach. S druhákmi, ktorí značne ...

Školský klub detí alebo čo mi nikto nikdy nepovedal o deťoch

  Daj si pozor na želania , hovorí názov akejsi motivačnej knihy a vravím to aj ja. Chcela som dieťa - jedno biologické alebo adoptívne a dostala som vyše dvadsať cudzích.  Myslela som si, že som majsterka sveta, lebo človek, čo má piatich súrodencov, čo-to odopatrované aj u ich detí a skúsenosti s učením aj asistovaním puberťákom si myslí, že je ohľadom detí naozaj profík, ale hahahahah. Ako strašne som sa mýlila! Nikto mi nikdy nepovedal, že starostlivosť o deti v školskom klube zo mňa spraví ženu, čo celý deň zlatíčkuje  a chodí spávať o pol desiatej, lebo po celom dni nevládze udržiavať inteligentnú dospelú konverzáciu. Nikto mi nikdy nepovedal, koľko také deti vo veku od šiestich do ôsmich rokov plačú; plačú kvôli ukradnutým pokémonom, kvôli vypadnutému zubu, kvôli tomu, že vypadli zo stoličkového tanca, z únavy, kvôli tomu, že chcú ostať vonku dlhšie či preto, že ste im práve držali desaťminútovú kázeň na tému Prečo druhá cé celý deň žaluje a prečo to musím počúvať...