V auguste som písala o tom, aká nešťastná je situácia na trhu s nezadanými mužmi po dvadsaťpäťke a určite vás neprekvapí, ak poviem, že osem mesiacov po to nie je o nič lepšie. Dnes o mamičkároch a upratovačoch (svojich) hláv. Že sa človek nemusí zoznamovať len cez zoznamky som pochopila v okamihu, keď som si na dovolenke začala písať s chalanom, ktorého som spoznala cez svoj knižný instagram. Párkrát sme si už predtým písali a začali sme si písať viac, páčili sa mi jeho názory, obkecy na rôzne témy aj pokérované ruky. Dohodli sme sa, že sa po dofči stretneme, stretli sme sa, začali sme randiť, robila som mu tapas aj sangríu, dobre bolo, aj sme sa nasmiali, aj toho dosť narozprávali. A potom to prišlo, po pár stretnutiach, že si musí upratať v hlave. Podotýkam, že chlapec sa ma po troch rande opýtal, či sme teda spolu, čo som nečakala (a asi ani nikdy nezažila). Dôvod upratania si v hlave nie celkom nejasný, vraj som inteligentná, milá a strašne vtipná, ale skrátka medzi nami nie
Jedna z mála serióznych rád mojej múdrej matky, ktorú som kedy počúvla, bola spraviť si doplňujúce pedagogické štúdium ešte počas vysokej školy. Ja som vlastne tak dvadsaťdva rokov nechcela učiť a neverila som, že to raz aj začnem chcieť, ale začala som a spravila som dobre. Stále si občas fňuknem nad tým, že nepredávam cukrovú vatu v cirkuse a nejazdím s ním po svete, ale človek nemôže mať všetko, že. Keď som si robila DPŠ, vyučujúci z katedry pedagogiky a psychológie nás viedli primárne k tomu, že budeme učiť na druhom stupni, zodpovedný vyučujúci z mojej katedry mi však tvrdil, že budem primárne učiť na strednej škole, že tam je väčší záujem. No, to by sme sa asi museli posunúť trošku v čase a zakázať rádiám a internetom púšťať Malumu, sladké sračky od Álvara Solera a zakázať cestovným kanceláriám prezentovať sa fotkami západov slnka z Málagy či Mexika. Nechápte ma zle - ja sa veľmi teším, že o taký krásny a sladký jazyk, akým španielčina je, je obrovský záujem. Fakt, veľmi, veľm