María mía blog

 V auguste som písala o tom, aká nešťastná je situácia na trhu s nezadanými mužmi po dvadsaťpäťke a určite vás neprekvapí, ak poviem, že osem mesiacov po to nie je o nič lepšie. Dnes o mamičkároch  a upratovačoch (svojich) hláv.   Že sa človek nemusí zoznamovať len cez zoznamky som pochopila v okamihu, keď som si na dovolenke začala písať s chalanom, ktorého som spoznala cez svoj knižný instagram. Párkrát sme si už predtým písali a začali sme si písať viac, páčili sa mi jeho názory, obkecy na rôzne témy aj pokérované ruky. Dohodli sme sa, že sa po dofči stretneme, stretli sme sa, začali sme randiť, robila som mu tapas aj sangríu, dobre bolo, aj sme sa nasmiali, aj toho dosť narozprávali.  A potom to prišlo, po pár stretnutiach, že si musí upratať v hlave. Podotýkam, že chlapec sa ma po troch rande opýtal, či sme teda spolu, čo som nečakala (a asi ani nikdy nezažila). Dôvod upratania si v hlave nie celkom nejasný, vraj som inteligentná, milá a strašne vtipná, ale skrá...

  Jedna z mála serióznych rád mojej múdrej matky, ktorú som kedy počúvla, bola spraviť si doplňujúce pedagogické štúdium ešte počas vysokej školy. Ja som vlastne tak dvadsaťdva rokov nechcela učiť a neverila som, že to raz aj začnem chcieť, ale začala som a spravila som dobre. Stále si občas fňuknem nad tým, že nepredávam cukrovú vatu v cirkuse a nejazdím s ním po svete, ale človek nemôže mať všetko, že. Keď som si robila DPŠ, vyučujúci z katedry pedagogiky a psychológie nás viedli primárne k tomu, že budeme učiť na druhom stupni, zodpovedný vyučujúci z mojej katedry mi však tvrdil, že budem primárne učiť na strednej škole, že tam je väčší záujem. No, to by sme sa asi museli posunúť trošku v čase a zakázať rádiám a internetom púšťať Malumu, sladké sračky od Álvara Solera a zakázať cestovným kanceláriám prezentovať sa fotkami západov slnka z Málagy či Mexika.  Nechápte ma zle - ja sa veľmi teším, že o taký krásny a sladký jazyk, akým španielčina je, je obrovský záujem. Fakt, ve...

 Ak poznáte Sex v meste, možno si pamätáte na časť, čo sa volala Obludárium. V Obludáriu sa Carrie a jej kamošky stretávali s tým najväčším bizárom, aký kedy na Manhattane existoval; boli to týpkovia so zvláštnymi záľubami a zvykmi a u niektorých tieto ich zvyky vyplávali na povrch hneď na začiatku, u iných zase časom. Každá zo štvorice kamošiek po takýchto skúsenostiach v kútiku duše rozmýšľala nad zmenou svojej sexuálnej orientácie a všetky si dali na čas od randenia pauzu.  Asi polroka dozadu sa ma moje decká v škole opýtali, či niekoho mám a ja som na to odpovedala, že chvalabohu nie, lebo v poslednej dobe randím len s členmi Klubu pokročilej mentálnej akrobacie. Deckám to prišlo vtipné, mne až tak nie, povedala som im, že také je, hold, randenie po dvadsaťpäťke a ony na to: "Och, také je aj po pätnástke, neboj!" To som už ďalej nekomentovala, lebo sa mi zdalo, že exotika na poli ľúbostného života je viditeľnejšia naozaj v tom mojom vekovom období, ale čo ja viem, pätnásť...

 V septembri som začala učiť na gymnáziu. Na rozbeh som dostala dve skupiny - pokročilých prvákov a začiatočníkov druhákov. Prvé hodiny boli zvláštne, veľmi zvláštne; puberťáci vo veku 14 až 16 rokov na mňa zvláštne zazerali (až som si niekedy pripadala, že som im zjedla na večeru psa alebo čo) a boli dosť skeptickí ako voči mne, tak aj voči predmetu - vôbec nevyzerali nadšene z toho, že sa idú učiť taký krásny jazyk, ako je španielčina.  Hneď na začiatku som spravila osudovú chybu - prvákom som povedala, koľko bodov mali z rozradzovacích testov, ktoré robili na prijímačkách. Moja neistota rástla a ich tiež, pridali sa aj komentáre o tom, že na online sa toho toľko nenaučili, že si neveria a podobne. Snažila som sa ich povzbudzovať, že to také hrozné nebude, že toho určite veľa vedia a že to bude fajn, ale myslím, že občas tomu sami neverili.  A tak sme začali bojovať - niekedy s veternými mlynmi, inokedy v príjemných poveternostných podmienkach. S druhákmi, ktorí značne ...

  Daj si pozor na želania , hovorí názov akejsi motivačnej knihy a vravím to aj ja. Chcela som dieťa - jedno biologické alebo adoptívne a dostala som vyše dvadsať cudzích.  Myslela som si, že som majsterka sveta, lebo človek, čo má piatich súrodencov, čo-to odopatrované aj u ich detí a skúsenosti s učením aj asistovaním puberťákom si myslí, že je ohľadom detí naozaj profík, ale hahahahah. Ako strašne som sa mýlila! Nikto mi nikdy nepovedal, že starostlivosť o deti v školskom klube zo mňa spraví ženu, čo celý deň zlatíčkuje  a chodí spávať o pol desiatej, lebo po celom dni nevládze udržiavať inteligentnú dospelú konverzáciu. Nikto mi nikdy nepovedal, koľko také deti vo veku od šiestich do ôsmich rokov plačú; plačú kvôli ukradnutým pokémonom, kvôli vypadnutému zubu, kvôli tomu, že vypadli zo stoličkového tanca, z únavy, kvôli tomu, že chcú ostať vonku dlhšie či preto, že ste im práve držali desaťminútovú kázeň na tému Prečo druhá cé celý deň žaluje a prečo to musím počúvať...

Nedávno som si farbila vlasy. Chcela som inú farbu, ako som mala, tak som si dopomohla peroxidom. Peroxid je smrad, po ktorom všetky hlavy vyzerajú ako čerstvo vyliahnuté kuratá. S peroxidom na hlave nikto nevyzerá dobre - jedna zo spravodlivostí na tomto svete. Peroxid som mala na sebe prvýkrát, keď som mala devätnásť a zúfalo som sa chcela stať ryšavou dračicou. Z dračice vyšiel skôr papagáj, ale ja som bola nadšená! Moja béefef totiž už roky žila na divokom Západe a keď prišla na návštevu, väčšinou sme obe boli u jej babky. Babi nemala rada, keď sme robili bordel, keď sme príliš hučali a striekali veľa voňaviek či laku na vlasy, ale rada sa s nami rozprávala o živote, o láske, o telenovelách, o seriáloch či len tak, o tom, čo sme prežívali a z čoho sme sa tešili. Moja kamoška Monika sa v tom čase učila za kaderníčku a rada experimentovala. Staré panie ľúbia na vlasoch cukrovú vatu, ale babi dostala na vlasy trošku ryšavej. Trošku pixľovala, trošku si poplakala a dokým jej silver šam...