Keď som bola malá, medzi jednu z obľúbených tajných záľub mňa a mojich štyroch súrodencov patrilo sledovanie telenoviel. Najstaršie sestry sa ako kráľovné usadili na gauči s diaľkovačom v ruke a my s bratom a mladšou sestrou sme striehli pri dverách, či náhodou nejde mama. Ak išla, dali sme kráľovnám znamenie a ony prepli. Mama akosi nedokázala pochopiť, ako môžu mať jej inteligentné a ironické deťúšiky slabosť pre Juana, Diega a Rosalindu a ich tandemové vzťahy a skryté vášne.
Zlom nastal vtedy, keď Lucia nastúpila na gymnázium a na pozeranie telenoviel mala legitímnu výhovorku: púšťala si ich v pôvodnom znení a tým sa učila jazyk. Matka ako jazykárka jej zodpovedný prístup aj napriek primitívnemu deju kvitovala a my sme mali po chlebe.
Týmto som chcela povedať, prečo pozerám Zámenu manželiek. Sama sebe to odôvodňujem ako skvelú didaktickú pomôcku a nielen ako prostoduchú prokrastináciu. Nie, nebude zo mňa psychologička ani sociálna pracovníčka, ohľadom zamerania by som mala skôr pozerať tie telenovely v pôvodnom znení-, ale nikdy nie je na škodu naučiť sa o ľuďoch trochu viac a, povedzme si úprimne, koľkokrát do roka sa vám naskytne príležitosť žiť v nejakej rodine, inej ako vlastnej-, ako jej súčasť, pozorovať jej zvláštne sklony a zvyky, zapojiť sa do jej chodu a poprípade zastúpiť jeden z jej elementov? Vidíte, ani raz.
Zámeny sú vlastne takmer všetky na jedno kopyto; ukazujú buranstvo toho najvyššieho rázu väčšinou v oboch rodinách, občas je ale jedna taká, kde sú na seba dobrí a skutočne sa ľúbia. Za tým "sú na seba dobrí a skutočne sa ľúbia" nemyslím, samozrejme, nič iné ako vyrovnaný, rovnocenný partnerský vzťah.
V tých buranských, kde je rovnosť medzi mužom a ženou doposiaľ nevysvetlené cudzie slovo, chlap obvykle celé dni praktizuje vajčing, teda sedí na mieste ako kvočka na vajciach, avšak nie je z toho, samozrejme, žiaden úžitok. Sedí, fajčí jednu za druhou, namiesto normálnej práce poberá podporu alebo chodí na brigády, nie je schopný si sám zaliať ani kávu, nieto ešte prebaliť decko, aj keď ich má často aj viac, buzeruje ženu aj deti, ktoré sa ho boja a plačú po jeho návrate domov, voľný čas trávi v symbióze s najbližším herným strojom na sídlisku a je to skrátka kápo, pán tvorstva v šušťákovke adidas, ktoré sme stádovito nosili v deväťdesiatkach, lebo iné neboli. Jeho žena pôsobí ako ustráchané dievčatko, ktoré riaditeľ prichytil, ako beží po školskom trávniku, volá svojho milovaného taťka, rozpráva o tom, koľko toho stíha za deň, koľko toho musí stihnúť za deň, aby sa taťka nenaštval a z tej ženy máte celý čas pocit, že je vďačná aj za tých päť minút na záchode, lebo nemusí kmitať jak fretka a aspoň na chvíľku vypne. Najväčším snom tejto ženy je, aby jej taťka začal viac pomáhať a naivne si myslí, že žena, s ktorou si vymenia rodiny, to nejakým zázračným spôsobom docieli a veci sa dajú do pohybu. Taťka za dvadsať rokov ani raz neumyl okná, desaťkrát zabudol deti v škôlke, párkrát prehral peniaze na nájom na automatoch, nenaučil sa uvariť ryžu inú ako zo sáčka a stále plače pri krájaní cibule (ak by ju krájal, samozrejme, lebo ju nekrája). Taťka je skrátka neschopák, ktorý sa bije do hrude, že je živiteľ rodiny aj napriek tomu, že rodina žije na totálnej hranici biedy a vraví, že zabezpečiť ju je jeho jediná povinnosť. Že žena chodí do práce tiež a okrem toho sa stará o celý chod domácnosti a o deti, je už taký jemný detail, ktorý taťka ignoruje. Taťka je tyran a neuvedomuje si to natoľko, že nemá problém ísť s tým do telky, lebo tie dva litre skrátka rodina potrebuje, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou nepadnú na bicykle pre deti a novú kúpeľňu, ako sa s manželkou dohodol, ale na poriadny opijáš preňho a jeho kumpánov.
Na hodine etiky, ktorú sme mali na prvom stupni povinnú, pretože sa naša triedna rozhodla, že je dôležité rozoberať s nami naše pocity a názory (čo, mimochodom, strašne kvitujem), sme sa raz bavili o úlohách otca a matky. Keď prišiel rad na mňa, povedala som, že môj otec okrem všetkých bežných vecí, ako sú upratovanie, nakupovanie, trávenie času s nami na výletoch a von robieva ráno desiate a dokonca má na skrinke pripnutý zoznam toho, čo kto nemá rád, aby sa náhodou nepomýlil. Jedna spolužiačka na mňa pozrela, prevrátila očami a spýtala sa, či niečo vôbec doma robieva aj moja mama. Strašne som očervenela a mala som slzy na krajíčku a namiesto toho, aby som sa mamy zastala, som vyjachtala, že mama je na materskej a preto tie desiate, že ináč majú všetko podelené pol na pol, a, samozrejme, mama toho robí viac. Zo spolužiačkinho otca sa vykľul klasický zámenový otec a mne bolo ľúto, že tak odsúdila spolu s mojou mamou toho môjho, ktorého som odjakživa považovala za jedného z najcharakternejších a najschopnejších mužov vôbec...
Vzťahový cynizmus dospelých žien narastá priamo úmerne s narastajúcim počtom egocentrických hoviad v našej spoločnosti. A mne je smutno, že sa dnes stále nájdu ľudia, ktorí si myslia, že je normálne ženu zbiť, že má len rodiť, stáť pri sporáku a starať sa o blaho svojho neschopného muža a o všetko hmotné i nehmotné, čo ich spája. A je mi smutno, že títo "muži" zatieňujú všetkých tých skvelých mužov, pre ktorých rovnosť medzi mužmi a ženami nie je cudzí termín, ale normálna vec, ako to, koniec koncov, má byť.
Zlom nastal vtedy, keď Lucia nastúpila na gymnázium a na pozeranie telenoviel mala legitímnu výhovorku: púšťala si ich v pôvodnom znení a tým sa učila jazyk. Matka ako jazykárka jej zodpovedný prístup aj napriek primitívnemu deju kvitovala a my sme mali po chlebe.
Týmto som chcela povedať, prečo pozerám Zámenu manželiek. Sama sebe to odôvodňujem ako skvelú didaktickú pomôcku a nielen ako prostoduchú prokrastináciu. Nie, nebude zo mňa psychologička ani sociálna pracovníčka, ohľadom zamerania by som mala skôr pozerať tie telenovely v pôvodnom znení-, ale nikdy nie je na škodu naučiť sa o ľuďoch trochu viac a, povedzme si úprimne, koľkokrát do roka sa vám naskytne príležitosť žiť v nejakej rodine, inej ako vlastnej-, ako jej súčasť, pozorovať jej zvláštne sklony a zvyky, zapojiť sa do jej chodu a poprípade zastúpiť jeden z jej elementov? Vidíte, ani raz.
Zámeny sú vlastne takmer všetky na jedno kopyto; ukazujú buranstvo toho najvyššieho rázu väčšinou v oboch rodinách, občas je ale jedna taká, kde sú na seba dobrí a skutočne sa ľúbia. Za tým "sú na seba dobrí a skutočne sa ľúbia" nemyslím, samozrejme, nič iné ako vyrovnaný, rovnocenný partnerský vzťah.
V tých buranských, kde je rovnosť medzi mužom a ženou doposiaľ nevysvetlené cudzie slovo, chlap obvykle celé dni praktizuje vajčing, teda sedí na mieste ako kvočka na vajciach, avšak nie je z toho, samozrejme, žiaden úžitok. Sedí, fajčí jednu za druhou, namiesto normálnej práce poberá podporu alebo chodí na brigády, nie je schopný si sám zaliať ani kávu, nieto ešte prebaliť decko, aj keď ich má často aj viac, buzeruje ženu aj deti, ktoré sa ho boja a plačú po jeho návrate domov, voľný čas trávi v symbióze s najbližším herným strojom na sídlisku a je to skrátka kápo, pán tvorstva v šušťákovke adidas, ktoré sme stádovito nosili v deväťdesiatkach, lebo iné neboli. Jeho žena pôsobí ako ustráchané dievčatko, ktoré riaditeľ prichytil, ako beží po školskom trávniku, volá svojho milovaného taťka, rozpráva o tom, koľko toho stíha za deň, koľko toho musí stihnúť za deň, aby sa taťka nenaštval a z tej ženy máte celý čas pocit, že je vďačná aj za tých päť minút na záchode, lebo nemusí kmitať jak fretka a aspoň na chvíľku vypne. Najväčším snom tejto ženy je, aby jej taťka začal viac pomáhať a naivne si myslí, že žena, s ktorou si vymenia rodiny, to nejakým zázračným spôsobom docieli a veci sa dajú do pohybu. Taťka za dvadsať rokov ani raz neumyl okná, desaťkrát zabudol deti v škôlke, párkrát prehral peniaze na nájom na automatoch, nenaučil sa uvariť ryžu inú ako zo sáčka a stále plače pri krájaní cibule (ak by ju krájal, samozrejme, lebo ju nekrája). Taťka je skrátka neschopák, ktorý sa bije do hrude, že je živiteľ rodiny aj napriek tomu, že rodina žije na totálnej hranici biedy a vraví, že zabezpečiť ju je jeho jediná povinnosť. Že žena chodí do práce tiež a okrem toho sa stará o celý chod domácnosti a o deti, je už taký jemný detail, ktorý taťka ignoruje. Taťka je tyran a neuvedomuje si to natoľko, že nemá problém ísť s tým do telky, lebo tie dva litre skrátka rodina potrebuje, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou nepadnú na bicykle pre deti a novú kúpeľňu, ako sa s manželkou dohodol, ale na poriadny opijáš preňho a jeho kumpánov.
Na hodine etiky, ktorú sme mali na prvom stupni povinnú, pretože sa naša triedna rozhodla, že je dôležité rozoberať s nami naše pocity a názory (čo, mimochodom, strašne kvitujem), sme sa raz bavili o úlohách otca a matky. Keď prišiel rad na mňa, povedala som, že môj otec okrem všetkých bežných vecí, ako sú upratovanie, nakupovanie, trávenie času s nami na výletoch a von robieva ráno desiate a dokonca má na skrinke pripnutý zoznam toho, čo kto nemá rád, aby sa náhodou nepomýlil. Jedna spolužiačka na mňa pozrela, prevrátila očami a spýtala sa, či niečo vôbec doma robieva aj moja mama. Strašne som očervenela a mala som slzy na krajíčku a namiesto toho, aby som sa mamy zastala, som vyjachtala, že mama je na materskej a preto tie desiate, že ináč majú všetko podelené pol na pol, a, samozrejme, mama toho robí viac. Zo spolužiačkinho otca sa vykľul klasický zámenový otec a mne bolo ľúto, že tak odsúdila spolu s mojou mamou toho môjho, ktorého som odjakživa považovala za jedného z najcharakternejších a najschopnejších mužov vôbec...
Vzťahový cynizmus dospelých žien narastá priamo úmerne s narastajúcim počtom egocentrických hoviad v našej spoločnosti. A mne je smutno, že sa dnes stále nájdu ľudia, ktorí si myslia, že je normálne ženu zbiť, že má len rodiť, stáť pri sporáku a starať sa o blaho svojho neschopného muža a o všetko hmotné i nehmotné, čo ich spája. A je mi smutno, že títo "muži" zatieňujú všetkých tých skvelých mužov, pre ktorých rovnosť medzi mužmi a ženami nie je cudzí termín, ale normálna vec, ako to, koniec koncov, má byť.
Výměna manželek je hrozný pořad, ale jakmile zahlédnu kousek, musím se dívat až do konce, ať vím, jak to s těmi blbci dopadne.
OdpovedaťOdstrániťDějí se tam tak zajímavé věci proto, že normální člověk by tam ani nešel... navíc ty dvojice schválně namíchají tak, aby k sobě vůbec neseděly. Protože jinak by to lidi nebavilo, žee. Upřímně nechápu, jak si někdo může myslet, že mu to zlepší vztah. Jestli teda někdo takový vůbec je, dost možná to všichni dělají jenom pro ty peníze.
Rozdělení prací na dámské a pánské moc neuznávám. Samozřejmě že údržbu bytu/domu/zahrady očekávám spíše od muže, stejně jako péče o děti, úklid atd. je více na ženě, ale aby chudina od rána do večera lítala a chlap ji nepomohl vůbec s ničím... to teda ne! Jedině že by chodil do práce, vydělával velké peníze a ona byla v domácnosti. Pak bych to brala.
Presne tak, človek to musí dopozerať. Páči sa mi však, že otvára aj rôzne tabu vzťahy, ako bol napríklad ten 45-ročný chlap, ktorý mal sedemnástku. Nevravím, že to televízia nerobí kvôli peniazom, ale predsa len sa o týchto témach pramálo rozpráva a kto má väčší vplyv, ako médiá..
OdpovedaťOdstrániťA s prácami úplne súhlasím, až na to, že ani pri bohatom chlapovi by ma doma asi byť nebavilo :)