Keď som bola v deviatke, do mojej triedy prestúpila jedna baba, ktorú som registrovala z bývalej školy. Začala som sa s ňou baviť viac a zistila som, že je fajn. Zhruba v rovnakom čase, ako sme si navzájom začali otvárať svoje skrúšené pubertálne srdénka a vylievať city, som vari prvýkrát zaregistrovala prítomnosť novej sociálnej skupiny vo svojom živote: bájkarok. Bájkarka je žena, ktorá vymýšľa a píše bájky. Klasik by povedal, že je to Ezop v sukni. Bájkarka v mojom ponímaní je však žena, ktorá bájky síce vymýšľa, ale nezapisuje ich; ako stará škola sa striktne drží ústneho tradovania so sotva badateľnými pauzami na nádych, prehltnutie sliny či potiahnutie si z cigarety. Vráťme sa však k môjmu prvému kontaktu so ženou týchto kvalít. Táto moja kamoška- nazvime ju Magda-, vo mne už od začiatku zanechávala celú škálu pocitov. Od pozitívnych cez negatívne a naspäť. Zatiaľ čo ja som si prechádzala pubertou, hľadaním samej seba, bojom s nadbytočnými kilami, sebaprijatím, hľa...
raz ročne (doslova) si tu vylievam srdiečko. vitajte!